Polievanie rastlín: Tipy pre záhradu
Voda je pre rastliny životne dôležitá, príliš veľa alebo príliš málo vody však rastlinám škodí. Dozviete sa, ako určiť správne množstvo a kedy by ste mali rastliny polievať.
Polievanie rastlín dažďovou vodou
Dažďová voda je vhodná na zavlažovanie. Nie je príliš teplá ani príliš studená. Vďaka prirodzene nízkym obsahom živín navyše takmer neovplyvňuje hodnotu pH a obsah živín v pôde.
Na polievanie niektorých kvetov, ako sú napríklad rododendron a hortenzie je dažďová voda ideálna, keďže obsahuje výrazne menej vápnika ako voda z vodovodu. Okrem toho je dažďová voda zdarma a šetrí prírodné zdroje.
Dažďovú vodu môžete zachytávať v sude na dažďovú vodu alebo pod zemou v cisterne. V záhrade tak budete mať vždy k dispozícii dostatok vody na polievanie.
Niektoré rastliny uprednostňujú dažďovú vodu s nízkym obsahom vápnika. Môžete ju zachytávať do suda v záhrade.
Správne polievanie
Najmä uprostred leta je dobré na zavlažovanie zelených plôch v záhrade použiť zavlažovač trávnika. Zavlažovač trávnika nepoužívajte počas prudkého poludňajšieho slnka, pretože inak sa voda rýchlo odparí. Lepšie je zavlažovať ráno, večer alebo v noci. Niektoré rastliny navyše citlivo reagujú na striekajúcu vodu. V takom prípade by ste mali radšej použiť polievaciu krhlu alebo záhradnú hadicu.
Kvitnúce rastliny odporúčame polievať zospodu a keď polievate zeleninu záhradnou hadicou alebo krhlou, takisto by ste jej nemali zmáčať listy.
Zavlažovanie v online obchode OBI
Automatické zavlažovanie
Ak si chcete uľahčiť zavlažovanie rastlín v kvetináči a v záhone, môžete si nainštalovať zavlažovací systém. Máte na výber z rôznych systémov – okrem iných aj kvapkové zavlažovanie alebo priesakovú hadicu. Pomocou zavlažovacieho počítača môžete automatizovať zavlažovanie vašich rastlín.
Kvapkové zavlažovanie
Pre rastliny v kvetináči je vhodné kvapkové zavlažovanie – nazývané aj systém Micro-Drip – na výdatné zavlažovanie oblasti okolo koreňov a na automatické riadenie prívodu vody. Voda sa tak dostane presne tam, kde je potrebná. Okrem toho sa v dôsledku odparovania stratí menej vody a zabránite hubovým ochoreniam.
Zásuvný systém kvapkového zavlažovania pozostáva z rôznych kvapkačov, ktoré odvádzajú vodu do zeme, a hadíc, ktoré sa dajú individuálne skrátiť. Týmto spôsobom môžete systém ideálne prispôsobiť podmienkam na vašej terase alebo balkóne a vybaviť každú rastlinu v kvetináči kvapkačom.
Priesaková hadica
Na záhony, kvetinové lúky a podobne je vhodné nainštalovať jednu alebo viac priesakových hadíc. Na rozdiel od kvapkového zavlažovania sa voda nedostáva do pôdy cez jednotlivé kvapkače, ale po celej ploche hadice.
Priesakovú hadicu môžete umiestniť okolo vašich rastlín buď nad zemou alebo pod zemou. Druhá možnosť má tú výhodu, že dochádza k nižšiemu odparovaniu vody a tá sa dostáva priamo ku koreňom rastlín.
Správne množstvo vody
Čím vyššia vrstva pôdy, tým pomerne rýchlejšie vysychá. Rastliny, ktoré vytvárajú ploché korene, by ste preto mali polievať častejšie. Stredne hlboko a hlboko zakorenené rastliny potrebujú menej vody. Pri ich zalievaní však dbajte na to, aby bola pôda prevlhčená až po hlavnú koreňovú zónu.
V zeleninovom záhone postačuje približne 10 l až 15 l vody na 1 m². Počas teplých letných dní potrebujú kvety a iné rastliny v záhrade dvakrát toľko vody: 20 l až 30 l na 1 m².
Na rozdiel od rastlín zasadených v exteriéri nedokážu kvetináčové rastliny na terase alebo balkóne odoberať vodu z hlbších vrstiev. V lete sú preto odkázané na pravidelný prísun vody. Počas horúcich dní by ste ich mali niekedy poliať dokonca dvakrát. Dajte však pozor na to, aby v kvetináčoch nedochádzalo k zamokreniu.
Tip: Prstom najskôr skontrolujte, či je zem suchá a či rastliny potrebujú vodu.
Zarastený trávnik si spravidla vystačí s menším množstvom vody. Na týždeň to je približne 10 l na 1 m².
Pri polievaní rastlín existuje jedno základné pravidlo. Hovorí, že na dostatočné zvlhčenie pôdy potrebujete na 1 cm hlbokú vrstvu pôdy 1 l vody na 1 m². Ak chcete zvlhčiť 20 cm hlbokú vrstvu pôdy, potrebujete teda 20 l na 1 m².
Tip: Množstvo vody potrebnej na polievanie sa znižuje, ak predtým intenzívne pršalo. Na správne dávkovanie vody vám pomôže zrážkomer.
Kedy treba polievať?
Rastliny zalievajte ideálne skoro ráno, aby ste zabránili spáleniu listov.
Optimálny čas na polievanie je v skorých ranných hodinách. Keď vonku ešte nie je príliš teplo, voda môže vsiaknuť a neodparí sa tak rýchlo. Nikdy nepolievajte rastliny pri priamom slnku. Inak môžu kvapky vody pôsobiť ako šošovky a popáliť rastliny.
Pri polievaní trávnika načasovanie nie je až také dôležité, pretože na úzkych steblách sa tvoria pomerne malé kvapky. Steblá trávy sú navyše takmer zvislé, takže uhol dopadu slnečného žiarenia je veľmi strmý. Riziko popálenia je preto nízke. Keď naopak budete polievať večer, vlhkosť sa udrží dlhšie. To však znamená, že dlhšie aktívni budú aj takí nepriatelia, akým je napríklad slimák. Zvýšená vlhkosť navyše vytvára vhodné podmienky na vznik infekcií, ako sú hubové ochorenia.
8 tipov na zavlažovanie rastlín
- Pravidelný rytmus polievania zvyšuje kondíciu rastlín v záhrade. Polievajte pokojne menej často, zato však výdatne. Rastliny potom vytvárajú dlhšie korene, ktoré siahajú hlbšie do zeme. To znamená, že sa dostanú k vode v hlbokých vrstvách zeme aj počas dlhých období horúčav. Keď bude polievať každý deň, ale menej, voda sa rýchlejšie odparí. Rastliny si potom nevytvoria hlboké korene.
- Rastliny polievajte zospodu, listy pritom nechajte suché. Hlavne pri zelenine a ružiach tak predídete hubovým ochoreniam.
- Veľmi priepustné pôdy môžete obohatiť humusom alebo zeleným hnojivom. Pôda tak dokáže akumulovať viac vody. Po výsadbe rozložte na zeminu aj mulč. Zabráni rýchlemu odparovaniu vody.
- Keď rastliny tvoria púčiky alebo plody, potrebujú viac vody. Paradajky sú toho príkladom. Počas fázy rastu zalievajte tieto rastliny častejšie a výdajtnejšie. V prípade potreby pridajte hnojivo.
Počas fázy rastu potrebujú paradajky viac vody na to, aby vytvorili kvety a neskôr plody.
- Mladé rastliny potrebujú viac vody ako už zakorenené rastliny. Polejte ich hojne a častejšie, aby správne rástli.
- Po silnom daždi vylejte vodu z misky pod kvetináčom, aby ste zabránili zamokreniu rastlín v črepníkoch a kvetináčoch. Počas daždivého obdobia, na jar a na jeseň, ideálne nedávajte misky pod kvetináč vôbec.
- Kvetináče z terakoty alebo hliny zadržiavajú vodu. Sú preto vhodné na balkón a terasu. Nezabudnite, že tieto kvetináče prepúšťajú aj vodu smerom von, preto by ste mali rastliny polievať častejšie ako tie v plastových kvetináčoch.
- Tvar listov vám podáva informáciu o tom, koľko vody rastlina potrebuje. Veľa tenkých listov poukazuje na vysokú potrebu vody. Rastliny s hrubými listami, ako sú sukulenty, potrebujú menej vody.
Ako funguje príjem vody u rastlín?
Aby rastliny dokázali absorbovať vodu z pôdy, sú rozhodujúce tri fyzikálne javy.
1. Difúzia a osmóza
Pri difúzii dochádza k vyrovnaniu koncentrácie medzi dvomi látkami. Proces difúzie membránou sa nazýva aj osmóza.
Výraz „difúzia“ pochádza z latinčiny a znamená niečo ako „rozšíriť sa“. Výraz „osmóza“ zase pochádza z gréčtiny. Jeho význam je „preniknúť“. Z vedeckého hľadiska pri osmóze preniká látka cez polo-priepustnú (semipermeable) membránu.
Keďže majú rastliny vyšší obsah soli ako voda v pôde, pri procese difúzie alebo osmózy dochádza k ich prirodzenému vyrovnávaniu. Voda sa pritom nasáva do koreňov cez čiastočne priepustnú membránu. Deje sa to dovtedy, kým sa nedosiahne rovnováha medzi rastlinou a pôdou.
Voda v rastline stúpa ďalej nahor a odparuje sa. Takže rovnováha nikdy nie je trvalá. Preto sa voda stále nasáva.
Ak pôda obsahuje veľa soli, má to opačný efekt: Pôda potom odoberá vodu z rastliny a vsakuje ju. Príčinou môže byť príliš veľa hnojiva alebo posypovej soli v zime.
Osmotický tlak stimuluje vyrovnávanie koncentrácie a zabezpečuje, aby rastliny nasávali vodu.
2. Kapilárny efekt
Kapilárny efekt vzniká v úzkych kapilárach alebo dutinách. Ak sa tam nachádza kvapalina, priťahuje ju vlastné povrchové napätie a takzvané hraničné napätie medzi kvapalinou a kapilárou. Voda tak stúpa v kapiláre vyššie, ako je skutočná hladina kvapaliny. Vďaka tomuto efektu dokáže rastlina prenášať vodu z koreňov do listov proti gravitácii.
3. Transpirácia
K spomínaným javom sa pridáva ďalší fyzikálny efekt, ktorý možno pozorovať najmä v teplých dňoch: transpirácia.
Zelené alebo ešte tmavšie listy absorbujú slnečné svetlo, takže listy sa zahrievajú. Zároveň sa odparovaním uvoľňujú molekuly vody. Preto v rastline, z fyzikálneho hľadiska v uzavretom systéme, vzniká podtlak. Tento podtlak posilňuje kapilárne sily a pritiahne vodu z pôdy.
Do určitej miery môžu rastliny tento efekt riadiť sami. Preto otvárajú alebo zatvárajú štrbinové otvory na spodnej strane svojich listov.
