Na čo potrebujeme skleník?
Skleník je ideálnym miestom na pestovanie vlastnej zeleniny v záhrade: Keďže chráni pred dažďom, vetrom a snehom, darí sa pestovaniu často podstatne lepšie ako vonku. Navyše je výsadba možná o niekoľko týždňov skôr, čo výrazne predlžuje čas zberu úrody. Okrem toho môžete pomocou skleníka zabezpečiť vyššie teploty, čo značne zjednodušuje najmä pestovanie zeleniny, ktorá obľubuje teplo, ako paprika, rajčiaky a baklažán. V zime môžu navyše kvetináčové rastliny prezimovať v skleníku.
Aké skleníky existujú?
Najprv rozlišujeme medzi vyhrievanými a nevyhrievanými skleníkmi. Pri pestovaní tropických rastlín, druhov ovocia a zeleniny, ktoré obľubujú teplo, alebo nesezónnej zeleniny je lepšie zvoliť vyhrievaný skleník. Na pestovanie regionálnej zeleniny je nevyhrievaný skleník viac ako dostatočný. Okrem toho existujú rozdiely medzi rôznymi konštrukciami: Môžete si vybrať voľne stojaci skleník, prístavbový domček alebo, pokiaľ chcete, altánok.
Čo môžem pestovať v skleníku?
Na pestovanie v skleníku je mimoriadne vhodná kapustovitá a listová zelenina, ako šalát a kaleráb, ako aj ľuľkovité rastliny, ako rajčiak, baklažán a paprika. Ale aj bylinky, ako napríklad bazalka a žerucha, ale aj uhorky sa dajú krásne vypestovať pod sklom. Keď navyše zabezpečíte vo vašom skleníku správne teploty, svetelné pomery a vhodnú vlhkosť vzduchu, bude sa dariť dokonca exotickým druhom ovocia, ako citrusom, figám alebo marakujam.
Nie všetky zeleniny sa vzájomne znášajú. Keď pestujete rôzne druhy zeleniny, mali by ste dbať na to, čo sadíte vedľa seba: Paprika a rajčiak napríklad nie sú dobrými susedmi v záhone. Paprika a čakanka sa, naopak, znášajú mimoriadne dobre. Dôvodom, prečo sa veľa druhov zeleniny vzájomne neznáša, je napríklad rozdielna potreba vody, miesta a živín. V najhoršom prípade sa medzi nesprávnymi susedmi v záhone môžu prenášať aj choroby a škodcovia. Preto bude najlepšie, ak si urobíte plán, na základe ktorého by ste vo vašom skleníku chceli vysievať, a ako si plodiny usporiadate, aby ste mali skutočne dobrú úrodu. Často pritom pomôže sadiť konkurenčné druhy do rôznych záhonov alebo ich oddeliť neutrálnym druhom zeleniny.
Na čo by ste mali dbať pred pestovaním
Niekedy je menej viac! Pokiaľ ide o váš skleník, mali by ste zelenine nechať dostatok miesta. Pretože iba keď sú vzdialenosti medzi rastlinami dostatočne veľké, môžu sa rastliny optimálne vyvíjať a vaša úroda bude tiež bohatá.
Pre zdravé rastliny a následne dobrú úrodu je okrem toho významná aj pôda. Mala by byť bez porastov, prekyprená a mala by obsahovať živiny podľa príslušného druhu zeleniny. Na to môžete k pôde pridať vlastný kompost, močovku z pŕhľavy alebo hnojivo. Ak ste si miesto dobre rozdelili a pripravili ste si pôdu, môžete začať.
Výsadba v skleníku
V závislosti od druhu zeleniny a podľa toho, či máte v záhrade vyhrievaný alebo nevyhrievaný skleník, môžete s výsadbou začať v rôznych časoch. Pritom platí: Rastliny s najdlhším časom zrenia by si mali v skleníku nájsť miesto ako prvé. Pre druhy zeleniny s krátkou dobou klíčenia je pritom významná priama výsadba do skleníka – k tomu patrí napríklad reďkev červená a šalát. Pri druhoch zeleniny s dlhšou dobou klíčenia sa najprv odporúča predkultivácia a až potom pestovanie v skleníku. Tak je tomu napríklad v prípade rajčiakov, papriky a čili. Predkultivujte si zeleninu napríklad na parapete v hliníkových alebo plastových kvetináčoch alebo v miniskleníku. Ak by ste potom chceli predkultivované rastliny presťahovať do skleníka, mali by ste dbať na to, aby nenastal príliš veľký teplotný rozdiel.
Starostlivosť o rastliny v skleníku
Ak sú priesady nasadené, príp. semená vysiate, nastáva čas starostlivosti o vaše rastliny. V závislosti od druhu zeleniny dbajte na individuálne zavodnenie a zabráňte hromadeniu vlhkosti. Dodatočne myslite na to, aby mala vaša zelenina pravidelný prísun čerstvého vzduchu, aby napríklad v lete nedošlo k akumulácii tepla alebo aby sa v dôsledku veľkej vlhkosti nezačala tvoriť pleseň. Tieniace sieťky navyše v lete pomáhajú chrániť pred spálením.
Pre optimálny rast vašich rastlín je rovnako rozhodujúca správna teplota: Ak napríklad nasadíte rastlinu, ktorá neznesie mráz, a zrazu je teplota predsa len nižšia ako 5°C, môžete v núdzovom prípade dočasne trochu zahriať aj nevyhrievaný skleník pomocou teplovzdušného ventilátora alebo sviečkofora s kahancami, prípadne môžete rastlinky na ochranu pred mrazom pokryť rúnom. Pri použití sviečkofora dbajte však v každom prípade na dostatočné protipožiarne opatrenia a vetranie. Najmä na začiatku roka sa oplatí zabezpečiť si v skleníku dodatočné osvetlenie, aby zeleninové rastliny neboli stále v tme a aby nedošlo k nedostatočnému vyklíčeniu, teda aby sa rastliny nevyvinuli príliš dlhé, tenké alebo slabé.
Na základe rýchleho rastu vašej zeleniny v skleníku by ste navyše mali vo všeobecnosti dbať na pravidelné hnojenie. Nevyhnutná je aj pravidelná kontrola, či neprišlo k napadnutiu škodcami alebo či nie sú prítomné choroby, pretože v skleníku dochádza k rýchlemu šíreniu, ale za to je im možné predchádzať rýchlejšie a úspešnejšie.
Zber úrody v skleníku
Keďže v skleníku si užívate dlhšie časy zberu úrody ako vonku, môžete sa zo svojej vlastnej zeleniny tešiť mimoriadne dlho. Letná zelenina, ako uhorka, paprika a rajčiak, je väčšinou do konca augusta zozbieraná – tým však nemusí skončiť vaše pestovanie. Teraz je čas zabezpečiť si následné kultúry, ako valeriánku, čakankový šalát alebo špenát. Môžete ich vysiať po opätovnom pohnojení pôdy a na jeseň už môžete znovu zbierať úrodu. A pokiaľ máte vyhrievaný skleník, môžete ho v zime využiť pre kvetináčové rastliny, aby šetrne prekonali studené ročné obdobie.
