„Deti potrebujú priestor“

Motorické a senzorické schopnosti spolu veľmi úzko súvisia. Senzorické podnety sa spracovávajú v mozgu a premietajú sa do reality. Čím je dieťa mladšie, tým viac nových podnetov mladý mozog denne spracuje. Postupne to však klesá. Práve staršie deti už svoje hračky dobre poznajú a hojdanie už nie je pre nich ničím novým. Deti v tomto období ďalej zdokonaľujú svoje motorické a senzorické schopnosti. Aj tu platí: Nové impulzy vždy podporujú rozvoj, bez ohľadu na vek. Okrem toho aj tu je potrebné deťom poskytnúť stále nové možnosti na získavanie skúseností a zamerať sa na individuálne potreby dieťaťa.

Áno aj nie. Všetky vekové kategórie sa radi hýbu. Vzhľadom na rozdielne motorické schopnosti sa ponúkajú aj iné aktivity. Deti do troch rokov potrebujú väčšinou ešte sprievod. Časom sa stávajú samostatnejšími a vo veku dvoch až troch rokov sa začínajú stretávať s inými deťmi. Napríklad tanec milujú takmer všetky deti. A pohyb je dobrý – trénuje motoriku a vnímanie tela. V zásade sa dá povedať, že každé dieťa bez ohľadu na vek by sa malo venovať svojim záujmom a potrebám.

Deti sa veľmi tešia z toho, keď sú zapájané do každodenných činností. Môžu napríklad podať krhlu, keď spolu sadíte kvety. Deti v tejto chvíli nadobudnú pocit, že sú pri sadení kvetov dôležité, a to posilní ich sebavedomie.

Okrem toho je záhrada skutočným rajom, pretože je tu veľa rozličných materiálov, napr. rastliny, trávnik, mach, kamene, zem či lístie. Čo sa deje s listami počas roka alebo aký je trávnik na dotyk, keď ho čerstvo zalejete? Prečo sa stará palica zlomí, ale mladá vetvička nie? Deti kladú veľa neuveriteľných otázok, na ktoré spolu môžete hľadať odpovede v záhrade, parku alebo lese. Aj zvieratá a hmyz sú pre deti mimoriadne zaujímavé. Môžete ich pozorovať ďalekohľadom alebo lupou. Najmä u starších detí sa často rozvíja túžba niečo postaviť. Snom mnohých detí je mať dom na strome. Alternatívou je stan típí, ktorý možno rýchlo postaviť aj rozložiť. Nemusíte mať teda v záhrade rovno celé ihrisko, pretože samotná príroda toho veľa ponúka.

Dobre posilňuje cit v chodidlách. Nechýba ani rovnováha a koordinácia očí a chodidiel. Väčšinou máme vonku obuté topánky. Pre mnohé deti je to spočiatku veľmi nezvyčajný pocit – mimochodom, aj pre dospelých. Chodník naboso však nemusíte nevyhnutne využiť len na chodenie. Zažiť ho môžete aj rukami. Alebo po chodníku môžete prejsť „po štyroch“: Ako sa potom cítia vaše kolená? Vašej fantázii sa medze nekladú. Ak nemáte v záhrade chodník naboso alebo si ho nechcete kvôli tomu zakladať, vždy si môžete urobiť výlet do lesa.

*Smiech* Áno, v každom človeku sa ukrýva dieťa. A hojdanie je skvelou aktivitou pre celkovú koordináciu tela. Nabrať správnu rýchlosť a rozhojdať sa čo najvyššie, a tým rozvíjať svoju odvahu. Deti najprv musia získať potrebnú obratnosť, aby mohli absolvovať celý sled pohybov. Vo veku troch až štyroch rokov to môže byť pre ne ešte príliš náročné. Aj preto, že hojdačka môže byť pre ne ešte vysoká a deti z nej nevedia samy zliezť, nieto si na ňu sadnúť. Je veľmi dôležité, aby deti mohli samy prerušiť hru, keď dostanú strach alebo si už viac neveria. Týka sa to napríklad aj preliezačky alebo kladiny. Dieťa by malo vždy vedieť na herné vybavenie samostatne „nastúpiť“. Iba vtedy, keď má dieťa situáciu pod kontrolou, môže mať z učenia pekný zážitok a hrať sa s pocitom: „Zvládnem to celkom sám!“.