Prečo by sme mali predkultivovať zeleninu?
Ten, kto chce byť dobre pripravený na záhradkársky rok, by sa mal už skôr zapodievať tým, čo by chcel pestovať vo svojom zeleninovom záhone. Semienka mnohých druhov zeleniny by počas neskorej zimy vonku v záhone jednoducho zamrzli – keď ich však predkultivujete na parapete, môžete už v januári vytvoriť ideálny základ pre svoj záhradkársky rok. Výhoda: Najmä druhy zeleniny zo stredomorských oblastí, ktoré obľubujú teplo a neprispôsobili sa našim klimatickým podmienkam, majú náskok v raste a môžu v lete priniesť množstvo veľkých plodov. Navyše by sa mnohé rastlinky pri neskorej výsadbe v máji nevyvinuli dostatočne rýchlo a poškodili by sa v dôsledku prvého sucha. Na parapete však môžete zabezpečiť konštantné svetelné a teplotné podmienky, čo je obzvlášť dôležité vo fáze klíčenia. Okrem toho nie je mráz ani silný dážď nebezpečenstvom pre vaše rastlinky. Ďalší plusový bod: Môžete sledovať vašu zeleninu pri raste, takže stúpne aj vaše očakávanie zo záhradkárskeho roka.
Ktorú zeleninu treba predkultivovať?
Mnoho, ale nie všetky druhy zeleniny by sa mali predkultivovať na parapete ešte pred tým, ako pôjdu do skleníka. Najmä druhy, ktoré majú dlhé obdobie rastu a pochádzajú zo slnečnejších a teplejších oblastí, potrebujú malý náskok v raste. Sem patrí napríklad stredomorská zelenina, ako baklažán, čili, paprika, rajčiaky a cuketa. Avšak aj niektoré odrody kapusty, ako hlávkový kel, biela kapusta, kapusta špicatá a červená kapusta, ako aj kaleráb, brokolica a karfiol sa tešia zo štartu na parapete. Existuje však aj niekoľko druhov zeleniny, ktoré by ste nemali predkultivovať, pretože rastú pod zemou, ako napríklad mrkva, červená repa a reďkev červená. Iné zeleninové rastliny majú naopak jednoducho veľmi krátku dobu klíčenia, takže predkultivácia sa v ich prípade neoplatí. Sem zaraďujeme fazuľu a hrach. V tomto prípade by ste mali semená v správny čas vysiať rovno do zeleninového záhona.
Správny čas pre výsadbu
Najdôležitejšími prvkami pre úspešné klíčenie vašich zeleninových rastlín sú vlhkosť, svetlo a správna teplota. Pritom je dôležitým faktorom svetlo, preto by ste nemali s predkultiváciou začať príliš skoro: Aj keď v januári zabezpečíte konštantnú teplotu, nie je slnko ešte dostatočne silné na to, aby sa vyvinuli pevné rastliny. Vyvinú sa buď dlhé, tenké, alebo slabé – vyklíčia nedostatočne. Mnoho druhov, ako baklažán, paprika a čili, ale aj kaleráb a pór je možné spravidla na parapete predkultivovať už vo februári. Väčšina druhov zeleniny by sa však mala začať kultivovať až od marca. Pre úplnú istotu, kedy prišiel správny čas na predkultiváciu, by ste si mali preštudovať obal osiva vašej zeleniny.
Vhodný substrát na predkultiváciu zeleniny
Vaše výhonky potrebujú okrem správnej teploty, dostatočného svetla a vlhkosti predovšetkým jedno: vhodný substrát. Mal by obsahovať čo najmenej živín – to podporí výhonky, aby rýchlo vytvorili silné korene. Ak by bola rastlina obklopená živinami, nemala by dôvod vyhľadávať živiny prostredníctvom koreňov. Výhonok síce nebude rásť tak rýchlo, ale za to mocne.
Najlepšie bude, ak pre vaše semená použijete vysokokvalitný substrát s malým množstvom živín. Variant bez rašeliny je navyše ekologický. Alternatívne sa používa kokosový substrát, ktorý je dostupný aj kyprý, aj lisovaný ako napučiavacia tableta. Najmä napučiavacie tablety sú praktické: Dajte tabletu buď do výsadbovej nádoby, alebo do kvetináča, pridajte malé množstvo vlažnej vody a nechajte tabletu niekoľko minút pučať – už aj môžete pestovať vaše semená.
Predkultivácia zeleniny – rôzne možnosti
Pestovanie v črepníku
Na predkultiváciu vašich zeleninových rastlín môžete použiť tak klasické hlinené kvetináče, ako aj plastové kvetináče, v ktorých sa bežne predávajú priesady. Najprv naplňte substrát, troška ho zatlačte a vložte doň semená v určitej vzdialenosti od seba. Osivá by sa mali dať do pôdy približne tak hlboko, ako sú veľké. Potom ešte dajte do črepníka vrstvu substrátu a ešte raz zatlačte pôdu. Výnimkou sú rastliny klíčiace za svetla, ako napríklad bazalka: Takéto rastliny sa vyvíjajú iba vtedy, keď sú položené na pôde a keď majú dostatok svetla. Potom navlhčite pôdu rozprašovačom, pretože normálny prúd vody by odplavil malé semená.
Kokosové kvetináče
Kvetináče z kokosových vláken pozostávajú z kokosových vláken a prírodného kaučuku, čiže z obnoviteľných surovín. Fungujú rovnako, ako normálny kvetináč, avšak s rozhodujúcou výhodou: Keď bude vaša zeleninová rastlina dostatočne veľká, môžete ju do zeleninového záhona nasadiť spolu s kvetináčom. Je to šetrnejšie k vašej priesade, pretože týmto spôsobom ju nemusíte najprv oslobodiť z kvetináča, aby ste ju dali do pôdy a rovnako nemusíte riskovať, že sa poškodia korene. Kvetináč z kokosových vláken rovnako zabráni vzniku zakrútených koreňov. Navyše sa kvetináč rozloží v pôde a dostatočne ju obohatí, pretože je úplne biologicky rozložiteľný – týmto spôsobom vyprodukujete menej odpadu a urobíte niečo dobré pre životné prostredie.
Pestovanie v miniskleníku
Miniskleníky sú komfortným riešením na predkultiváciu rastlín: Neponúkajú iba vhodne rozdelenú nádobu pre substrát a semienka, ale aj priehľadnú strechu. Toto zabezpečuje, že vaše semenáčiky budú môcť ideálne rásť vďaka konštantnej teplote a vlhkosti vzduchu.
Vlastné možnosti pestovania
Na predkultiváciu zeleninových rastlín si nemusíte kupovať špeciálne kvetináče – na to nájdete riešenie aj v domácnosti. Tak môžete okrem roliek z toaletného papiera z lepenky použiť aj škatule na vajcia alebo si môžete poskladať malé kvetináčiky z novinového papiera. Aj tieto varianty môžu ísť do záhona spolu s rastlinou a po určitom čase sa rozložia.
Výber svetlého a teplého miesta
Aby ste vašim výhonkom zabezpečili vhodné podmienky, mali by ste si pre malé rastliny vyhľadať dobré miesto. Semená potrebujú na klíčenie teplotu 22 – 25 °C – v najlepšom prípade môžete túto teplotu dosiahnuť pomocou miniskleníka, ako alternatíva funguje aj fólia na potraviny, ktorú natiahnete ponad kvetináče. Keď začnú semená klíčiť, môžete odstrániť kryt. Pozor: Niektoré kultúry, ako uhorky alebo cuketa, sa cítia pod fóliou na potraviny skutočne pohodlne, iné však nie. Pretože pri pokrytí fóliou na potraviny hrozí týmto druhom nebezpečenstvo akumulácie tepla, čo pozastaví klíčenie. V tomto prípade by ste mali využiť miniskleník s krytom, pretože ponúka viac miesta.
Postavte kvetináče na svetlé a teplé miesto chránené pred prievanom – napríklad na parapet. Dávajte však pozor na príliš veľa vykurovacieho vzduchu, pretože by substrát mohol príliš rýchlo vyschnúť. V tomto prípade musíte dbať ešte na to, aby pôda nezostala vlhká. Ak medzi vašimi štyrmi stenami nemáte svetlé miesto, môžete si pomôcť špeciálnou lampou na rastliny s časovými spínacími hodinami.
Starostlivosť o klíčky
Určitý čas po nasadení vykuknú z pôdy prvé výhonky vašich zeleninových rastlín. Klíčky sú ešte veľmi citlivé, preto by ste sa ich nemali dotýkať. Pri výsadbových nádobách dbajte teraz na to, aby sa v pôde nehromadila vlhkosť, pretože poškodzuje mladé korienky vašich zeleninových rastlín. To dosiahnete primeraným pridávaním vody, najlepšie pomocou rozprašovača. Opatrným dotykom na pôdu zistíte, či je pôda suchá alebo ešte vlhká. Ak výhonky získajú svetlo, znížte teplotu prostredia asi na 18 °C. Pri príliš veľkom teple a nedostatku svetla sú výhonky mladých rastlín slabé a tenké.
Keď jednotlivé rastliny narastú niekoľko centimetrov do výšky, je ich potrebné pikírovať, prípadne rozjednotiť: Vezmite zeleninovú rastlinu opatrne zo substrátu a jemne od seba oddeľte korienky. Na to použite buď malú lyžičku, drevenú paličku, alebo špeciálny pikírovací kolík. Následne dáte rozjednotené rastliny do vlastných kvetináčov, aby mali dostatok miesta na rast. Semenáčiky sa pritom spravidla sadia do takej hĺbky, do akej pôvodne aj vyrástli. Pikírovanie a presádzanie je potrebné, aby malé rastlinky získali dostatok miesta pre svoj vývoj v chránenom prostredí. Niektoré rastliny, ako tekvice alebo cuketa, vôbec nemajú rady, keď ich pikírujeme – informujte sa teda cielene pri každom druhu, či je potrebné pikírovanie priesad.
Okrem toho je dôležité, aby si priesady pred vysadením zvykli na vonkajšie podmienky. Na to občas zabezpečte pomocou ventilátora trocha vetra. Priesady tak budú silnejšie a odolnejšie. Sklo vášho okna navyše filtruje škodlivé lúče slnka: Dajte priesady preto mesiac pred presadením každý deň na niekoľko hodín von, aby si zvykli na slnečné lúče a aby ich po presadení vonku nespálilo slnko.
