Permakultúrna záhrada – tipy na úvod

Pojem permakultúra zahŕňa špeciálnu metódu navrhovania a plánovania pre oblasť poľnohospodárstva. Jej cieľom je vytvoriť život v harmónii s prírodou. Termín permakultúra pochádza z anglického slova „permanent agriculture“, čo znamená „trvalo udržateľné poľnohospodárstvo“ a reaguje na pokles dostupnosti energie a zdrojov.

V centre stoja rozmanité funkcie jednotlivých prvkov a obehový systém, ktorý všetko vzájomne spája. Permakultúra sa hodí aj do záhrad. Ak ju správne založíte, nebudete s ňou mať veľa starostí, budete mať bohatú úrodu a získate ekologickú záhradu.

Predstavitelia celostného poľnohospodárstva v oblasti sebestačnosti sú Bruce Charles „Bill“ Mollison, David Holmgren a Masanobu Fukuoka. Vytvorili ekosystém, ktorý je multifunkčný a trvalo udržateľný. Pri permakultúre je mimoriadne dôležité starostlivo zaobchádzať s prírodnými zdrojmi a integrovať prírodné cykly.

Skôr, ako si založíte permakultúru v záhrade, potrebujete nejaký nápad. Cieľom je vytvoriť trvalo udržateľnú záhradu so zmiešanými kultúrami, ktorá vydrží celé roky. Položte si preto nasledujúce otázky:

Na základe týchto úvah vytvoríte svoju permakultúru, ktorá sa riadi prírodnými formami. Ideálny model pozostáva z piatich zón. V centre pozornosti je pritom človek. V závislosti od veľkosti záhrady sa zamerajte na zóny, ktoré sú pre vás dôležité.

Pre svoju permakultúru vyberte lokálne rastliny. Od pestrých divokých kvetov cez rozličné kríky a trvalky až po ovocné stromy – miestna flóra poskytuje veľký výber. Existuje aj množstvo regionálne typických druhov ovocia a zeleniny. Bylinková špirála zohľadňuje rôzne podmienky umiestnenia byliniek a je postavená na slnečnom mieste v záhrade.

Aby ste dosiahli cieľ permakultúry v záhrade, saďte jednotlivé rastliny tak, že budete plodiny obmieňať. Senovka grécka (Trigonella foenum-graecum), ovos (Avena) alebo horčica (Sinapis) pomáhajú zeleninovému záhonu pri regenerácii. Okrem intenzívne využívaných oblastí, ako sú zeleninové záhony, si navrhnite aj menej využívané zóny, ako sú divé záhony.

Pre permakultúru je dôležitá multifunkčnosť. Rastliny a stavebné prvky pritom plnia viacero úloh. Ako živý plot použite napríklad černice, čučoriedky alebo egreše. Tým ochránite svoju záhradu pred vetrom a navyše budete zbierať aj plody.

Efektívne využívanie energie je súčasťou permakultúry. Steny alebo záhradné múry s južnou orientáciou veľmi dlho zadržiavajú teplo. Preto sú vhodné na posedenie alebo pre rastliny s vysokými nárokmi na teplotu. Ďalšie akumulátory tepla sú jazierka. Pred studeným vetrom zo severu ochránite rastliny živým plotom v tvare U.

Pre citlivé rastliny alebo pri výsadbe do pareniska je dôležitý aj skleník. Prineste ich tam cez zimu a kultivujte sadenice čím skôr.

V chladnej a suchej podzemnej pivnici uskladnite zeleninu, ako napr. zemiaky, cibuľu alebo mrkvu. Tým ušetríte náklady na energiu za chladničku.

Obehové systémy zohrávajú v permakultúre dôležitú úlohu. Prilákajte včely, čmeliaky a iný užitočný hmyz kvetinovými lúkami a zmesami semien. Pomôžu v boji proti škodcom a pri udržiavaní ekosystému.

Aj kompost je vhodný obehový systém, ktorý môžete integrovať bez veľkej námahy. Namiesto toho, aby ste lístie, suchú trávu alebo kuchynský odpad vyhodili, nechajte ich niekoľko mesiacov kompostovať. Z času na čas kompost poprevracajte lopatou: Všetko sa dobre prevzdušní. Kompostom neskôr pohnojíte vaše záhony.

Kopcovité záhony sú ďalším príkladom pre uzatvorené systémy. Obzvlášť efektívne využívajú energiu a poskytnú bohatú úrodu. Záhon má spravidla výšku od 50 cm do 100 cm. V bylinkových špirálach nájdu všetky bylinky svoje optimálne podmienky na stanovište.