Kompost
Kopa kompostu ponúka príslovečne „kopu“ výhod: Slúži na rýchlu likvidáciu organického odpadu z domácnosti a záhrady, vtáci v ňom nájdu potravu v podobe drobného hmyzu a nakoniec máte vďaka vzniknutému kompostu aj cenné bio hnojivo priamo u seba doma. Pre vysoký obsah humusu a výživných látok a schopnosť zhromažďovať vodu je kompostová zemina najvhodnejšia na skvalitňovanie pôdy.
Tip: Medzi jednotlivé vrstvy nasypte urýchľovač kompostovania, vďaka čomu budete mať zeminu do záhrady hotovú rýchlejšie!
1. Kam s kompostom?
Kompostoviská by mali byť chránené pred prudkým slnkom a vetrom a najlepšie je, ak sa nachádzajú v polotieni. To sa pozitívne prejaví na procese rozkladania: Mimoriadne dobre sa v ňom cítia dážďovky, žížavky a mikroorganizmy a kompost menej vysychá. Praktické je, ak je okrem toho aj vhodne poruke.
2. Bohatá zemina z odpadu
Kompostová zemina vzniká z procesu rozkladania a obnovy organických látok, na ktorom sa podieľajú mikroorganizmy, žížavky, aktinomycety a červy. Je ideálny ako hnojivo do vrchných vrstiev pôdy, nie je však vhodný ako zemina na pestovanie, pretože je príliš bohatý na živiny. Po zmiešaní so zemou a pieskom získate kvalitnú záhradnícku zeminu.
3. Tipy a triky
Kompostovanie sa cielene používa nielen v záhrade, ale aj v poľnohospodárstve, aby sa organické látky rýchlo a kontrolovane premenili na zeminu. Ukážeme vám, ako si založiť kompostovisko a na čo dbať v priebehu času.
Založenie
Kompostovisko si môžete založiť kedykoľvek (výnimka: za mrazu). Ideálna je na to jeseň, pretože vtedy vzniká väčšina záhradného odpadu.
Podklad
Na mieste, na ktorom má vzniknúť kompostovisko, vyhĺbte na ploche vo veľkosti kompostoviska (napr. 1,50 m x 1,50 m) 15 cm zeminy a položte drenáž: Pri hlinitej pôde nasypte vrstvu piesku, pri piesčitej pôde vrstvu hlinitej pôdy.
Založenie
Kompostovisko potrebuje teplo, vzduch a vlhkosť. Zakladať sa bude po vrstvách, a to tak, aby mohla odtekať voda a cirkulovať vzduch. Úplne spodnú vrstvu založte z hrubého odpadu (postrihané krovie, podrvené zvyšky stromov atď.) a potom pozvoľna a vzdušne ukladajte striedavo vrstvy zeleného materiálu a haluzia v pomere 2:1.
Medzivrstva
Medzi takéto 20 až 25 cm vysoké vrstvy zmiešaného odpadu príde vždy slabá medzivrstva z dusíkatého živočíšneho hnojiva a vápna (pozor: iba poprášiť!) – alternatívne môžete použiť aj urýchľovač kompostovania – a na to trochu zeme alebo kompostu z predchádzajúceho roka.
Ukončenie
Kompostovisko by sa malo smerom hore zužovať a nemalo by byť vyššie ako 1,50 m. Na zakrytie použite ochrannú vrstvu z lístia, slamy alebo pokosenej trávy.
Príliš vlhký? Príliš suchý?
Ak je kompost príliš vlhký, dostáva sa mu málo vzduchu. Hrozí mu hnitie. Kompost sa musí prevetrávať a vrstvy v ňom obracať. Ak je príliš suchý, vytvára kompost príliš veľa tepla. Preto, keď je suchý, kompostovisko polejte, pri vytrvalom daždi ho okrem toho zakryte.
Obracanie
Pri malých kompostoviskách to nie je potrebné, veľké je najvhodnejšie poprevracať na jar. Dovtedy sa kompost stane zimoviskom a liahňou mnohých užitočných tvorov. Pri obracaní sa ukladá materiál z kraja do vnútra a vnútorný smerom von.
Rozvážanie
Po deviatich mesiacoch nadišiel čas: Kompost bude mať správne zloženie a môžete ho rozviezť po záhrade. Najvhodnejší čas na to je jeseň. Skôr môžete používať takzvaný surový kompost, ktorý sa rozložený na veľké kusy veľmi dobre hodí na mulčovanie (mulčovací kompost sa na zem kladie len povrchovo).
Sito na piesok
Dodatočne môžete kompost preosiať cez sito na piesok. Hrubé zvyšky, ktoré pritom zostanú, môžete dať naspäť na kompostovisko. Kompostovú zeminu rozmiestnite po záhrade a zľahka pohrabte (nezahrabte!).
4. Kompost – povolené – čo sa môže použiť do kompostu?
- Záhradný odpad
- Pokosená tráva
- Lístie
- Orezané kríky a stromy (nadrobno posekané, príp. rozdrvené)
- Vaječné škrupiny
- Odpad z ovocia a zeleniny
- Kávová usadenina, zvyšky čaju
- Slama, seno, piliny
5. Kompost – zakázané – čo sa nesmie použiť do kompostu?
- Zvyšky jedla a potraviny
- Semenaté buriny (hviezdica prostredná, žihľava, žltnica maloúborová (galinsoga) atď.)
- Korene rastlín (napr. pupenec, kozia noha)
- Záhradný odpad napadnutý chorobami (bakteriálna spála jadrovín, prúty napadnuté didymelózou malín atď.)
- Rastliny ošetrené insekticídmi
6. Triky a „urýchľovače“ – čomu treba venovať pozornosť
Väčší je lepší: Silnejšie ohrievanie urýchľuje tlenie. Kompost by mal byť vlhký ako vytlačená špongia. Ak je výrazne suchší, pridajte doňho vodu. Priveľa vlhkosti rozpoznáte podľa hnilobného pachu. Primiešajte suchú mulčovaciu kôru. Pozor si dávajte pri pokosenej tráve – rýchlo hnije. Najvhodnejšie je nechať ju trochu presušiť, potom primiešať mulčovaciu kôru alebo posekané konáre. Častejšie prehadzovanie: Pri teplotách do 60°C prebieha proces vo vnútri rýchlejšie. Premiešaním dosiahnete rovnomernejšie tlenie.