Prehľad druhov zeleniny v podrobnom poradcovi OBI

Zelenina sa delí do skupín podľa tvaru rastu, využitia a príslušnosti. Predstavíme vám najdôležitejšie druhy zeleniny, ktoré nesmú chýbať v žiadnej úžitkovej záhrade. Údaj o potrebe živín vám dáva informáciu o tom, ako intenzívne by ste mali zeleninu hnojiť.

1. Šalátová zelenina	2. Plodová zelenina
3. Tekvice a cukety	4. Hľuzová zelenina
5. Koreňová a cibuľová zelenina	6. Strukoviny
7. Hlúbová zelenina	8. Exotická zelenina
9. Jednoduché samozásobovanie

1. Šalátová zelenina

Pestovať si vlastný šalát sa oplatí aj napriek tomu, že v supermarketoch nájdete bohatú ponuku rôznych šalátov, pretože rozmanitosť odrôd je ešte väčšia. Okrem toho chutia krehké šaláty na rezanie a listové šaláty najviac, keď ich natrháte krátko pred spotrebovaním.

Potreba živín: nízka

Tip:

Šalát rastie veľmi rýchlo, takže je ideálnou „medziplodinou“. Nasejte hlávkový šalát medzi kapustu, paradajky alebo inú väčšiu zeleninu. Kým vám táto narastie, môžete zbierať úrodu šalátu.

Top 10 šalátových druhov zeleniny

listový šalát
hlávkový šalát
rukola
špenát
mangold
čakanka štrbáková
červená hlávková čakanka
čakanka puková
hlávková čakanka
ázijské šaláty

2. Plodová zelenina

Plodová zelenina potrebuje veľa slnka a tepla. Najlepšie rastie v malom skleníku alebo zastrešenom skleníku na paradajky, chránená pred dažďom a nočným chladom. V takomto prostredí je aj menej náchylná na pleseň zemiakovú a hnedú hnilobu. Aj paprike a baklažánom sa darí lepšie v skleníku. Von sa vysádzajú rovnako ako paradajky až od polovice/koncom mája.

Potreba živín: stredná

Tip:

Existuje nespočetné množstvo odrôd paradajok. Namiesto vysadenia jedného druhu sa oplatí vyskúšať rôzne: napr. strapcové, cherry paradajky, mäsité a rímske paradajky.

Top 5 plodovej zeleniny

paradajky
paprika
feferónky
baklažány
cukrový melón

3. Tekvice a cukety

Tekvice a spol. patria k najnáročnejšej zelenine a obzvlášť dobre sa cítia v blízkosti kompostu. Spomedzi jednotlivých odrôd tekvíc sú najaromatickejšie tekvice s malými plodmi, veľké obrovské tekvice a halloweenske tekvice chutia skôr mdlo. Medzi cuketami nájdete dlhoplodé a guľaté druhy so zelenými alebo žltými plodmi. Rastliny oberajte priebežne, aby nenarástli veľké plody. Tie totiž nemajú mimoriadnu chuť a bránia uchyteniu nových plodov.

Potreba živín: veľká

Tip:

Tekvice Hokkaidó sa dajú relatívne dobre skladovať. Uložené v chladnej a tmavej pivnici vydržia takmer až do Vianoc. Ak by ste však chceli tekvicu uchovať dlhšie, bude lepšie, ak ju zavaríte.

Top 5 tekvíc a cukiet

Hokkaidó
tekvica maslová
tekvica muškátová
cuketa
patizón

4. Hľuzová zelenina

Zeler a fenikel sú univerzálne. Medzi zelermi sú odrody, ktoré sa používajú najmä ako korenie, napríklad listový zeler. Ostatné sa používajú ako listová zelenina (stonkový zeler) alebo výrazná koreňová zelenina (hľuzový zeler). Pri fenikloch rozlišujeme medzi hľuzovým feniklom (používa sa ako zelenina) a koreninovým feniklom (používa sa ako korenie a čaj).

Potreba živín: stredná

Tipp:

Zeler je chúlostivý na hlísty (nitenky), ktoré žerú korene. Rastlina aksamietnica odpudzuje týchto nepríjemných obyvateľov pôdy. Medzi riadky zeleru nasaďte vždy riadok aksamietnic (garafií).

5. Koreňová a cibuľová zelenina

Pestovanie koreňovej a cibuľovej zeleniny je jednoduché a úrodu môžete zbierať od jari do jesene. Hlavne v prípade mrkvy môžete vytrhávať a jesť už celkom malé rastlinky. Je lahodne jemná. Cibuľa a cesnak si po nasadení nevyžadujú takmer žiadnu starostlivosť. Príležitostné okopanie drží burinu v šachu, polievať sa musia len pri dlhotrvajúcom suchu.

Potreba živín: stredná až nízka

Tip:

Skúste niekedy nasadiť aj ružové alebo fialové zemiaky. Chutia rovnako aromaticky ako staré známe žltomäsité odrody, postarajú sa však o farebné spestrenie taniera.

Top 10 koreňovej a cibuľovej zeleniny

mrkva, karotka
paštrnák
petržlen koreňový
čierny koreň
cvikla
vodnica (okrúhlica), aj listová
reďkev a reďkovka
zemiaky
cibuľa a pór
cesnak

6. Strukoviny

Koľko je odrôd fazule a hrachu, toľko je aj spôsobov ich všestranného použitia v kuchyni. Čerstvo odtrhnuté ako zelenina alebo šalát chutia najlepšie. Fazuľa a hrach sa ale dajú aj veľmi dobre sušiť a zavárať. Zvláštnosťou tejto zeleniny sú korene: nachádzajú sa v nich hľuzovité baktérie, ktoré viažu dusík. Nepotrebujú teda veľa hnojiva.

Potreba živín: stredná

Tip:

Fazuľa je citlivá na mráz a môže sa na záhon sadiť alebo siať až od polovice/konca mája.

Top 5 strukovín

popínavá fazuľa
fazuľa turecká (fazuľa šarlátová)
kríčková fazuľa
hrach siaty
hrach strukový (Mangetout)

7. Hlúbová zelenina

Hlúbová zelenina potrebuje v záhone dostatok miesta a naozaj dlhú dobu, kým bude možné pozbierať úrodu. To však nie je problém, pretože zimná kapusta sa sadí až v lete, keď je ostatná zelenina dávno pozbieraná. A kým sa vyplnia prázdne miesta na záhone medzi kapustovými rastlinami, môžete ako medziplodinu nasadiť šaláty, reďkovky alebo špenát.

Potreba živín: stredná až vysoká

Tip:

Choroba koreňov, nádorovitosť kapusty, sa vyskytuje v mierne zásaditej pôde zriedkavejšie. Pohnojte na jeseň pred nasadením kapusty pôdu vápenným hnojivom tak, aby bola hodnota pH pôdy približne 7,5 až 8.

Top 10 kapustovitej zeleniny

brokolica
kaleráb
kapusta červená a biela
kapusta čínska Pak Choi
kel kučeravý
kel ružičkový
čínska kapusta
kel hlávkový
kapusta obyčajná kučeravá
karfiol

8. Exotická zelenina

Ochutnajte niekedy aj exotickú alebo netradičnú zeleninu. Výnosy síce nie sú obzvlášť vysoké, ale na špargľový šalát bude stačiť už štyri či päť rastlín.

Potreba živín: stredná až vysoká

Tip:

I keď sa vo vlastnej záhradke nedá počítať so zberom veľkého množstva tejto zeleniny, je jej pestovanie aj napriek tomu zaujímavé a napínavé. A kto môže povedať, že servíroval domácu špargľu?

Top 5 exotickej zeleniny

artičoky
špargľa
topinambur
pepino
cukrová kukurica

9. Jednoduché samozásobovanie

Dostali ste chuť na zeleninu? I na relatívne malej ploche môžete pestovať množstvo zeleniny. Na jednom metri štvorcovom sa napríklad dá vypestovať tucet šalátov alebo kalerábov, 7 až 10 rajčín, asi 5 kg mrkvy alebo 3 až 4 kg cibule. S plochou 10 až 20 m² (to zodpovedá asi 4 až 8 záhonom) teda môžete mať celé leto zásoby čerstvej zeleniny, ktorú si sami dopestujete.