Druhy zeleniny
Zelenina sa delí do skupín podľa tvaru rastu, využitia a príslušnosti. Predstavíme vám najdôležitejšie druhy zeleniny, ktoré nesmú chýbať v žiadnej úžitkovej záhrade. Údaj o potrebe živín vám dáva informáciu o tom, ako intenzívne by ste mali zeleninu hnojiť.
| 1. Šalátová zelenina | 2. Plodová zelenina |
| 3. Tekvice a cukety | 4. Hľuzová zelenina |
| 5. Koreňová a cibuľová zelenina | 6. Strukoviny |
| 7. Hlúbová zelenina | 8. Exotická zelenina |
| 9. Jednoduché samozásobovanie |
1. Šalátová zelenina
Pestovať si vlastný šalát sa oplatí aj napriek tomu, že v supermarketoch nájdete bohatú ponuku rôznych šalátov, pretože rozmanitosť odrôd je ešte väčšia. Okrem toho chutia krehké šaláty na rezanie a listové šaláty najviac, keď ich natrháte krátko pred spotrebovaním.
Potreba živín: nízka
Potreba živín: nízka
Tip:
Šalát rastie veľmi rýchlo, takže je ideálnou „medziplodinou“. Nasejte hlávkový šalát medzi kapustu, paradajky alebo inú väčšiu zeleninu. Kým vám táto narastie, môžete zbierať úrodu šalátu.
- listový šalát
- hlávkový šalát
- rukola
- špenát
- mangold
- čakanka štrbáková
- červená hlávková čakanka
- čakanka puková
- hlávková čakanka
- ázijské šaláty
2. Plodová zelenina
Plodová zelenina potrebuje veľa slnka a tepla. Najlepšie rastie v malom skleníku alebo zastrešenom skleníku na paradajky, chránená pred dažďom a nočným chladom. V takomto prostredí je aj menej náchylná na pleseň zemiakovú a hnedú hnilobu. Aj paprike a baklažánom sa darí lepšie v skleníku. Von sa vysádzajú rovnako ako paradajky až od polovice/koncom mája.
Potreba živín: stredná
Potreba živín: stredná
Tip:
Existuje nespočetné množstvo odrôd paradajok. Namiesto vysadenia jedného druhu sa oplatí vyskúšať rôzne: napr. strapcové, cherry paradajky, mäsité a rímske paradajky.
Top 5 plodovej zeleniny
- paradajky
- paprika
- feferónky
- baklažány
- cukrový melón
3. Tekvice a cukety
Tekvice a spol. patria k najnáročnejšej zelenine a obzvlášť dobre sa cítia v blízkosti kompostu. Spomedzi jednotlivých odrôd tekvíc sú najaromatickejšie tekvice s malými plodmi, veľké obrovské tekvice a halloweenske tekvice chutia skôr mdlo. Medzi cuketami nájdete dlhoplodé a guľaté druhy so zelenými alebo žltými plodmi. Rastliny oberajte priebežne, aby nenarástli veľké plody. Tie totiž nemajú mimoriadnu chuť a bránia uchyteniu nových plodov.
Potreba živín: veľká
Potreba živín: veľká
Tip:
Tekvice Hokkaidó sa dajú relatívne dobre skladovať. Uložené v chladnej a tmavej pivnici vydržia takmer až do Vianoc. Ak by ste však chceli tekvicu uchovať dlhšie, bude lepšie, ak ju zavaríte.
Top 5 tekvíc a cukiet
- Hokkaidó
- tekvica maslová
- tekvica muškátová
- cuketa
- patizón
4. Hľuzová zelenina
Zeler a fenikel sú univerzálne. Medzi zelermi sú odrody, ktoré sa používajú najmä ako korenie, napríklad listový zeler. Ostatné sa používajú ako listová zelenina (stonkový zeler) alebo výrazná koreňová zelenina (hľuzový zeler). Pri fenikloch rozlišujeme medzi hľuzovým feniklom (používa sa ako zelenina) a koreninovým feniklom (používa sa ako korenie a čaj).
Potreba živín: stredná
Potreba živín: stredná
Tipp:
Zeler je chúlostivý na hlísty (nitenky), ktoré žerú korene. Rastlina aksamietnica odpudzuje týchto nepríjemných obyvateľov pôdy. Medzi riadky zeleru nasaďte vždy riadok aksamietnic (garafií).
5. Koreňová a cibuľová zelenina
Pestovanie koreňovej a cibuľovej zeleniny je jednoduché a úrodu môžete zbierať od jari do jesene. Hlavne v prípade mrkvy môžete vytrhávať a jesť už celkom malé rastlinky. Je lahodne jemná. Cibuľa a cesnak si po nasadení nevyžadujú takmer žiadnu starostlivosť. Príležitostné okopanie drží burinu v šachu, polievať sa musia len pri dlhotrvajúcom suchu.
Potreba živín: stredná až nízka
Potreba živín: stredná až nízka
Tip:
Skúste niekedy nasadiť aj ružové alebo fialové zemiaky. Chutia rovnako aromaticky ako staré známe žltomäsité odrody, postarajú sa však o farebné spestrenie taniera.
Top 10 koreňovej a cibuľovej zeleniny
- mrkva, karotka
- paštrnák
- petržlen koreňový
- čierny koreň
- cvikla
- vodnica (okrúhlica), aj listová
- reďkev a reďkovka
- zemiaky
- cibuľa a pór
- cesnak
6. Strukoviny
Koľko je odrôd fazule a hrachu, toľko je aj spôsobov ich všestranného použitia v kuchyni. Čerstvo odtrhnuté ako zelenina alebo šalát chutia najlepšie. Fazuľa a hrach sa ale dajú aj veľmi dobre sušiť a zavárať. Zvláštnosťou tejto zeleniny sú korene: nachádzajú sa v nich hľuzovité baktérie, ktoré viažu dusík. Nepotrebujú teda veľa hnojiva.
Potreba živín: stredná
Potreba živín: stredná
Tip:
Fazuľa je citlivá na mráz a môže sa na záhon sadiť alebo siať až od polovice/konca mája.
Top 5 strukovín
- popínavá fazuľa
- fazuľa turecká (fazuľa šarlátová)
- kríčková fazuľa
- hrach siaty
- hrach strukový (Mangetout)
7. Hlúbová zelenina
Hlúbová zelenina potrebuje v záhone dostatok miesta a naozaj dlhú dobu, kým bude možné pozbierať úrodu. To však nie je problém, pretože zimná kapusta sa sadí až v lete, keď je ostatná zelenina dávno pozbieraná. A kým sa vyplnia prázdne miesta na záhone medzi kapustovými rastlinami, môžete ako medziplodinu nasadiť šaláty, reďkovky alebo špenát.
Potreba živín: stredná až vysoká
Potreba živín: stredná až vysoká
Tip:
Choroba koreňov, nádorovitosť kapusty, sa vyskytuje v mierne zásaditej pôde zriedkavejšie. Pohnojte na jeseň pred nasadením kapusty pôdu vápenným hnojivom tak, aby bola hodnota pH pôdy približne 7,5 až 8.
Top 10 kapustovitej zeleniny
- brokolica
- kaleráb
- kapusta červená a biela
- kapusta čínska Pak Choi
- kel kučeravý
- kel ružičkový
- čínska kapusta
- kel hlávkový
- kapusta obyčajná kučeravá
- karfiol
8. Exotická zelenina
Ochutnajte niekedy aj exotickú alebo netradičnú zeleninu. Výnosy síce nie sú obzvlášť vysoké, ale na špargľový šalát bude stačiť už štyri či päť rastlín.
Potreba živín: stredná až vysoká
Potreba živín: stredná až vysoká
Tip:
I keď sa vo vlastnej záhradke nedá počítať so zberom veľkého množstva tejto zeleniny, je jej pestovanie aj napriek tomu zaujímavé a napínavé. A kto môže povedať, že servíroval domácu špargľu?
Top 5 exotickej zeleniny
- artičoky
- špargľa
- topinambur
- pepino
- cukrová kukurica
9. Jednoduché samozásobovanie
Dostali ste chuť na zeleninu? I na relatívne malej ploche môžete pestovať množstvo zeleniny. Na jednom metri štvorcovom sa napríklad dá vypestovať tucet šalátov alebo kalerábov, 7 až 10 rajčín, asi 5 kg mrkvy alebo 3 až 4 kg cibule. S plochou 10 až 20 m2 (to zodpovedá asi 4 až 8 záhonom) teda môžete mať celé leto zásoby čerstvej zeleniny, ktorú si sami dopestujete.